Hard, Heavy and History

Počas sychravého rána sa za škrekotu čajok z hmly nad morskou hladinou objavili dračie hlavy. Bolo to ráno ako akékoľvek iné, ale tento pokojný deň sa mal zmeniť na deň umierania a krvi. V kláštore neďaleko pobrežia práve prebiehali ranné modlitby a nič nenasvedčovalo tomu, že priania mníchov o silu z božích rúk sa zmenia v prosby o holý život a spasenie duše. Písal sa rok 793 a v tento deň, ôsmeho júna, severovýchodné pobrežie Anglicka zažilo niečo, čo dovtedy nebolo poznané. Útok na kláštor na posvätnom ostrove Lindisfarne. Z pohľadu kresťanskej Európy to bolo niečo nevídané, útok priamo na svätyňu. Západ videl kláštory ako nedotknuteľné a nápad zaútočiť na „dom Boží“ bol šokujúci. Lode z Hordalandu a Rogalandu priplávali priamo na pláž ostrova pri kláštore, útočníci v priebehu niekoľkých minút prebehli k dreveným kláštorným budovám a rabovanie bolo rýchle a organizované. V krátkom čase boli niektorí mnísi zabití, iní odvlečení do otroctva a kláštor bol spustošený a vypálený. Za obeť rovnako tak padli pozlátené relikviáre, kalichy, liturgické nádoby, šperky, ale aj textílie a zásoby mäsa. O tomto čine nás informujú dva hlavné zdroje, v Anglosaskej kronike sa pod rokom 793 písalo: „Tento rok boli na Northumbrii viditeľné príšerné znamenia – obrovské blesky, draky lietajúce po oblohe – a čoskoro nato prišli veľké utrpenia. Pohania zničili Božiu cirkev v Lindisfarne mečom a krvou. “Druhým zdrojom je list Alcuina z Yorku, súčasníka udalosti, ktorý napísal list pozostalým tejto udalosti: „Nikdy sa predtým nestalo, aby na Britániu došli pohania z mora a napadli dom Božích sluhov. Vaši predstavení boli zabití pri oltári, svätyne sú znesvätené krvou, relikvie odnesené… Ako sa mohlo stať, že tak sväté miesto bolo napadnuté? Bolí nás, že synovia pohanov mazaných krvou zotročili synov Božích.“Alcuin bol zhrozený a list je plný otázok, žiaľu a náboženského výkladu (trest za hriechy). Ako neskôr písal v liste arcibiskupovi Higbaldovi z Lindisfarne:„Nikdy predtým nebolo počuť o takomto hrôzostrašnom nešťastí v Británii, odkedy Anglovia prišli na Ostrovy. Povedz mi, čo to znamená?„Čo iné je toto, ak nie začiatok veľkého súdu Božieho?“ „Milovaní bratia, napravte svoje cesty. Prečo sa toto stalo v našich dňoch? Lebo žijeme zle.“ „Boh dopúšťa hrôzu na svojich, aby ich priviedol k pokániu. Zlato a striebro ste milovali viac než cnosti, hovorí prorok. Prosme, aby nám Boh odpustil.“ „Buďte pevní. Hoci more prinieslo cudzincov, Boh môže priniesť útechu.“V tom čase Alcuin napísal podobné listy v rovnakom duchu adresové kráľovi Æthelredovi z Northumbrie a „sesterskej“ komunite mníchov z Wearmouthu–Jarrowa. Æthelreda z Northumbrie nijako nešetril, pretože list obsahoval výčitky voči morálnemu úpadku krajiny a nepriamo sa odvolával na Lindisfarne. Listom spájal morálny chaos a božie tresty.„Pustošenie, ktoré zasiahlo dom svätého Kuthberta, je varovaním pre nás všetkých.“„Ak kráľ i národ neobráti srdcia k Bohu, prídu ešte horšie pohromy.“ „V dňoch našich otcov Anglovia bývali statočnejší, cudnejší a milosrdnejší. Dnes sa mieša nevinná krv so zločinom a pýcha s krutosťou.“ „Pamätaj, kráľu, že Boh dopúšťa cudzie národy, keď domáci vládnu nespravodlivo.“List adresovaný komunite blízko Lindisfarne – bratstvu mníchov, ktorých sa útok bytostne týkal, obsahoval výzvu k reforme a pripomína, že nájazd je božím napomenutím .„Bratia milovaní, to čo sa stalo pri dome svätého Cuthberta, je znamením pre celé Anglicko.“„Zvážte, ako žijete: je medzi vami príliš veľa hodovania, ozdôb, mäkkosti.“ „Ostrovy severu sú plné hrôzy. To, čo postihlo bratov, môže postihnúť aj vás, ak sa nepolepšíte.“„Vyhnite sa tomu, čo kazí dušu, a nájdite silu vo svojom povolaní.“Alcuinove listy sú vlastne morálnou kázňou, nie správou o udalosti. Obsahujú veľmi málo faktických detailov o samotnom útoku, ale zároveň sú jedny z najstarších písomných reakcií na vikingské nájazdy. Nedozvieme sa v nich ale nič o presnejšom počte nájazdníkov (predpoklad dva až tri drakkary a cca sto bojovníkov), ani detaily boja, či mená obetí. Útok šokoval Anglicko, bol chápaný ako „nevídaná pohroma“, a mal aj politické dôsledky – vyvolal myšlienky, že Northumbria potrebuje reformu a silnejšiu vládu. Prvé vikingské nájazdy patria medzi najdramatickejšie momenty raného stredoveku – a zároveň vytvárajú ikonický obraz Vikingov. Aj keď útok na Lindisfarne nebol prvý, je historikmi považovaný za ten, ktorý odštartoval celú éru vikingských nájazdov v očiach kresťanského sveta.