Hard, Heavy and History

Dovoľte, aby som vám trochu priblížil osobnosť, ktorú som spomínal v článku o začiatkoch zrodu templárov, samého zakladateľa templárskeho rádu Huga de Payens.Hugo (Hugues) de Payens je jednou z najfascinujúcejších postáv raných križiackych dejín – nielen zakladateľ, ale aj prvý veľmajster templárskeho rádu. O jeho živote je svedectiev málo, no to, čo vieme, je veľmi dôležité pre pochopenie zrodu templárskej identity.Narodil sa okolo roku 1070 vo francúzskom Champagni (pravdepodobne v obci Payns pri Troyes, odkiaľ jeho meno de Payens). Patril k nižšej šľachte a bol vazalom grófa Hugha z Champagne, významnej postavy v raných križiackych výpravách. Oženil sa s ženou menom Elisabeth de Chappes a mal s ňou niekoľko detí – samozrejme, že tak bolo ešte pred založením rádu. Templárom sa stal až neskôr, a v neskoršom čase rád mal striktné celibátne pravidlá.Nie je úplne isté, či sa zúčastnil Prvej križiackej výpravy (1096–1099), ale mnohé náznaky tomu nasvedčujú. V každom prípade sa z určitosťou objavuje v Jeruzaleme krátko po roku 1114–1115. V tejto dobe bolo pútnické cestovanie do Svätej zeme extrémne nebezpečné – pútnikov prepadávali banditi či vojenské družiny moslimských emirátov, ktoré vznikli po rozpade seldžuckej moci.V kronikách sa stále tradovalo jeho spojenie s Hughom z Champagne, o ktorom bolo známe, že pred, v čase a po prvej križiackej výprave navštívil Svätú zem minimálne trikrát (1096-1099, 1004-1007 a 1014-1017), či ako kresťan, alebo ako rytier a ich vzťahy boli úzko späté a kroniky uvádzajú, že Hugo de Payens ho na týchto cestách sprevádzal. Po poslednej návšteve však Hugo de Payans už ostáva vo Svätej zemi. Viaceré listiny dokazujú, že gróf neskôr po založení rádu daroval templárom svoj majetok, hneď potom, čo vstúpil do rádu okolo r. 1125, kde Huga de Payens oslovovali už ako „magister militum Templi“ („Majster rytierov Templu“), rozumej Veľmajster rádu templárov.To znamená, že Hugues de Payens musel byť už predtým charizmatickým a vplyvným vodcom, ktorého templárska vízia bola dostatočne silná, aby presvedčila mocného francúzskeho magnáta.Po skončení prvej krížovej výpravy, dobití Jeruzalemu a založení Jeruzalemského kráľovstva Hugo de Payens spolu z ôsmimi ďalšími rytiermi roku 1119 zakladá prvý mníšsky – rytiersky rád, práve na ochranu kresťanských pútnikov. S najväčšou pravdepodobnosťou získal podporu a schválenie rádu od jeruzalemského kráľa Balduina II. a jeruzalemského patriarchu Warmunda na koncile v Nabluse v roku 1120.Najväčší talent Huga de Payens však nebol v boji – ale v diplomacii a organizácii.Po založení rádu v roku 1129 presvedčil cirkevné autority na koncile v Troyes (kde bol prítomný aj Bernard z Clairvaux), aby uznali templárov ako mníšsky – rytiersky rád, dali im výsadné práva, a tým vytvorili právny základ pre budúci rast.Okolo rokov 1127–1129 vykonal veľké turné po Francúzsku, Nemecku a Anglicku, kde získaval dary, vykonával nábor nových bratov, vyjednával politickú podporu a zhromažďoval rozsiahle majetky, ktoré vytvorili ekonomickú základňu rádu.Je to práve Hugues de Payens, kto pretransformoval malú skupinu deviatich rytierov na celoeurópsku vojenskú a finančnú organizáciu. Po tomto turné, sa templársky rád začal meniť v mašinériu, ktorá naberala na sile, nielen vojensky, ale hlavne finančne a viac menej aj politicky.Aj keď doteraz nepoznáme jeho fyzický vzhľad, pramene naznačujú, že šlo o praktického vodcu, asketického a zbožného, s veľkým diplomatickým taktom a víziou, ktorá priťahovala šľachtu.Krátko po roku 1130 sa tak stal jedným z najznámejších mužov v kresťanskom svete.Zomrel v roku 1136 v Palestíne (aj keď niektoré staršie pramene uvádzajú roky 1130–1135, pravdepodobne vo Francúzsku, počas jednej z jeho európskych misií). Nástupcom Huga de Payens sa stal Robert de Craon.Život Huga de Payens bol však v histórii veľmi dôležitý. Vytvoril prvý stabilný vojenský rád v dejinách Európy, položil základ templárskej hierarchie, disciplíny a prísahy. Zabezpečil rádu politickú podporu, získal prvý majetok a finančné zdroje a presadil ho ako medzinárodnú inštitúciu.Naštartoval tak niečo, čo trvalo skoro dvesto rokov a prakticky vládlo celému kresťanskému svetu. Aj keď rád skončil tak, ako skončil, ich význam, odkaz, trvá až dodnes a ohuruje celé generácie ľudstva.